Kniha je vytlačená a čaká len na TEBA
Príbehy z liečebne, surové momenty aj tiché rozhovory, ktoré zmenili nejeden smer.
Tlačená verzia je dostupná v limitovanej edícii — a len kým sa minie.
Kniha je vytlačená a čaká len na TEBA
Príbehy z liečebne, surové momenty aj tiché rozhovory, ktoré zmenili nejeden smer.
Tlačená verzia je dostupná v limitovanej edícii — a len kým sa minie.
Niektoré veci čakali, kým sa vrátim.
Nie ľudia — tie tiché, nenápadné starosti, ktoré som nechal doma ako rozhádzaný nábytok.
Len som ich prikryl plachtou a dúfal, že zmiznú.
Nezmizli.
Stáli tam presne tam, kde som ich nechal, len s vrstvou prachu, ktorá pripomína čas.
Svet sa akoby hýbal iným tempom.
V liečebni bolo všetko pomalé, rytmické, predvídateľné.
Tu je to… akoby niekto zrazu pustil film v dvojnásobnej rýchlosti — a ja sa snažím naskočiť do deja, ktorý mi medzičasom unikol.
Ľudia hovoria o bežných veciach, a ja počujem len ozveny, ktoré sa ma ešte netýkajú.
Dash mi napísala, že si to predstavovala inak.
Neviem, ako presne — možno pokojnejšie, možno viac „v poriadku“.
Ale je to inak.
Vonku sú iné pravidlá.
Nie tie písané, ale tie neviditeľné — kto kedy mlčí, kto sa usmieva len zo zvyku, kedy sa nehodí hovoriť o strachu.
A ja sa učím, že prežiť tu neznamená byť silný, ale mať hranice.
Nie vysoké, len jasné.
Niektoré dni sú len o tom, že dýcham pomalšie, než sa odo mňa čaká.
Že pozerám z okna a snažím sa prijať, že svet ide ďalej aj bezo mňa.
A možno je to tak v poriadku.
Možno sa po návrate nemáš vrátiť tam, kde si bol — ale zostať niekde na pomedzí.
Medzi tichom, ktoré ti zachránilo život,
a hlukom, do ktorého sa ešte nevieš vrátiť.
Niektoré slová sa nezmestili do knihy.
Nie preto, že by boli slabšie, ale preto, že dýchali iným tempom.
Extras sú miestom medzi dvoma svetmi — medzi tým, ktorý som už napísal, a tým, ktorý sa ešte len rodí.
Extras sú drobné texty, zvyšky rozhovorov, myšlienky, ktoré som si nechal odložené „na potom“.
Niektoré budú krátke, iné možno len jednou vetou.
Ale všetky vznikli na rovnakom mieste. V tichu, ktoré prišlo po búrke.
Je to most.
Z miesta, kde Výstrely do tmy skončili, k svetu, kde začína niečo nové.
Kniha je v tlači. 240 strán, jedna obálka, veľa pocitov. Každý výtlačok bude iný – nie preto, že by sa menil text, ale preto, že si ho každý prečíta v inom momente svojho života.
Ak sa vám dostane do rúk, čítajte ju tak, ako vznikala – potichu, pomaly, medzi riadkami. Ďakujem za podporu.