Niečo navyše..

Niektoré slová sa nezmestili do knihy. Nie preto, že by boli slabšie, ale preto, že dýchali iným tempom. Extras sú miestom medzi dvoma svetmi — medzi tým, ktorý som už napísal, a… Čítať viac: Extras

Niektoré veci čakali, kým sa vrátim. Nie ľudia — tie tiché, nenápadné starosti, ktoré som nechal doma ako rozhádzaný nábytok. Len som ich prikryl plachtou a dúfal, že zmiznú. Nezmizli. Stáli… Čítať viac: Po výstreloch.. Návrat.

Nikto sa ma nepýta na triezvosť. Pýtajú sa ma na meniny, dovolenky, na to, či si dám kávu silnejšiu alebo slabšiu. A tak bolo zvláštne, že ten najúprimnejší moment posledných dní… Čítať viac: Po káve

Prácu si síce vybrať môžeš, ale kolegov na pohovore nevidíš. A tak som po liečbe čakal na jeden zvláštny moment. Nie na gratuláciu. Ani na pochvalu. Čakal som na medailu. Nie… Čítať viac: Medaila

„Kto v živote nič nečaká, nemôže byť nikdy sklamaný,“ prečítala terapeutka Nina a pozrela ponad papier do miestnosti, akoby nás chcela nachytať pri niečom, čo si nechávame pre seba. „Ako na… Čítať viac: Ilúzia istoty

Pamätám si Pivsona. Nie ako „pijanského kamaráta“, hoci to by bol presnejší názov. Pamätám si ho ako niekoho, pri kom alkohol prestal byť doplnkom večera a stal sa tichou zmluvou —… Čítať viac: Ilúzia presvedčenia

Po večeroch to prichádza. Pomaly, potichu, bez klopania. Ten známy smútok, ktorý nemá tvar. Len prázdno, ktoré si sadne vedľa mňa a dýcha rovnakým rytmom. Nie je to o tom, že… Čítať viac: Tichý výstrel

Niektoré príbehy nekončia odchodom. Len sa tam prestane ozývať echo chodieb, ranných komunít a búchania dverí. A človek má pocit, že teraz by už malo byť všetko jednoduchšie, pretože to najťažšie… Čítať viac: O druhej knihe

Niektoré lavičky zmiznú. A aj tak na nich človek sedí celý život. Niektorí ľudia sa z života nevytratia úplne. Len sa prestanú ozývať pravidelne. Občas si na nich spomenieš pri pesničke,… Čítať viac: Lavička